Hrušovianski hriešnici

Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vo vidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.