Na čo som ešte nezabudol

Každý autor, ktorý dáva na verejnosť svoje myšlienky, žiadosti a úsudky, predstavuje sa ako osobnosť s celým svojím vzdelanostným, morálnym i národným IQ. Z tohto hľadiska je IQ Antona Blahu ako člena právnickej rodiny na Slovensku vysoké, dovolím si povedať, nadpriemerné. Dedukujem z jeho dlhé roky písaného a uverejňovaného slova. Nie je to „veľká“ literatúra, či kischovská alebo šaldovská esejistika, ale v jeho článkoch, úvahách, prejavoch, recenziách, rozhovoroch sú múdre a ušľachtilé myšlienky. Písané nie do vetra, ale myšlienky adresné, zrozumiteľné každému, kto vie čítať a rozmýšľať. Je v nich aj pokyn k činu i posun k pravde. Myšlienky presne formulované a výčitky priamo adresované, tak priamo, ako sa na právnika patrí. Nie sú to paragrafy pokrútené, sú to myšlienky, zákony, sú to obhajoby i súdy, a práve tak aj žaloby. Navyše, čo zvlášť teší, sú napísané modernou, súčasnou, krásnou slovenčinou.