Päsťou do ticha

Básnická prvotina publicistu, na ktorej margo Ivan Štrpka napísal: „Stručný a rázny pohyb aj slovný obrat ,päsťou do ticha‘ je priam hmatateľným výrokom, až takmer fyzicky pádnou charakteristikou nemého a pritom výrečného gesta aj ,poetického grifu‘ celej zbierky. Tibor Dohány utvára vytrvalo aktívne protipohyby (až na hranici otvorenej angažovanosti) voči napätej, iritujúcej realite sociálneho sveta, v ktorom sa ocitá ako anonymný, nerovný a dobre utajený svedok tých všetkých procesov.“ Autor tomu hovorí „pointovaná poézia“, ale pointy tu treba hľadať predovšetkým mimo textu, v kontexte, ktorý neprestáva existovať kdesi mimo popísanej stránky.