Urob niečo, čo sme ťa neučili

Rukopis Dušana Mikolaja Urob niečo, čo sme ťa neučili , tematicky a žánrovo nadväzuje na jeho predchádzajúce diela literatúry faktu, venované životu a tvorbe slovenských výtvarníkov. Aj v tejto knihe, tak ako v predošlej knihe Šťastné okolnosti Jána Zoričáka, sa opäť venuje práci umeleckého sklára, tentoraz Stanislava Meliša (1947), ktorý po štúdiách v Lednických Rovniach a v Novom Bore roku 1968 emigroval do Austrálie a usadil sa v Adelaide, hlavnom meste štátu Južná Austrália. Životný príbeh rodáka z obce Divina sa odvíja na dvoch odlišných kontinentoch a s pribúdajúcimi rokmi sa intenzívnejšie prepája cez návraty na Slovensko a hľadaním dôstojného miesta cez rodinné, príbuzenské a priateľské vzťahy.
Významným prínosom Dušana Mikolaja do žánru literatúry faktu v tejto próze je tlmočenie posolstva umeleckého sklára, ktorý celú výtvarnú tvorbu (obsahuje okolo päťtisíc sklených plastík) postavil na inšpiráciách v rozľahlom prostredí Veľkej korálovej bariéry na severovýchodnom území austrálskeho kontinentu. A svoju tvorivosť povyšuje do nadčasových odkazov inštalovať plastiky priamo v tomto vzácnom prírodnom prostredí a tým sprievodne upozorniť na závažnú ekologickú situáciu, ktorá ohrozuje aj čírosť oceánskeho územia zaradeného do svetového prírodného dedičstva UNESCO.