ČO (NE)VIDÍTE, moja kamoška cukrovka

Niektorí ľudia za úsmevom skrývajú tichý boj so svojím telom, len aby... udržali s ostatnými tempo. Zažiaľ čo iní s ľahkosťou pokračujú v tom, čo začali, bez náznaku únavy, bez prerušenia, bez pretvárky.
Poznáte ten pocit?
Určite áno, neustále sa snažíte zapadnúť do tzv. „normálnosti“ s úsmevom na perách, no to, čo ostatní na vás nevidia, je boj odohrávajúci sa za dokonale zahraným divadlom.
Volám sa Paulína a toto nie je kniha o mojej diagnóze, ale o sile a dvoch životoch, ktoré ľudia s cukrovkou musia zvládať žiť. Patrím medzi tých, ktorých každodennou súčasťou je matematika v krvi, senzory a neustále plánovanie. A aj napriek tomu prídu chvíle, keď sa sústredenie rozplynie ako hmla a musím si pred všetkými priznať, že: „tak teraz potrebujem pauzu, telo sa snaží vyhrať iný boj“.“
Nie je to len príbeh o chorobe. Ale aj o vytrvalosti a odvahe ukázať vám neviditeľný batoh navyše, ktorý pred vami nosím s úsmevom na tvári.
Ukážte spolu so mnou aj vy svoj tichý boj s cukrom, ktorý vám každý deň pripomína ten pocit, že naše vnútro nikto nechápe.
Pravé hrdinstvo nie je vždy vidno. Niekedy je jeho sila „vyrovnať sa“ ukrytá v malej kvapke krvi, aj keď tie sladšie nepretržite ťahajú hrdinov k zemi.