Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)

Zvláštny rok ten dvetisícdvadsať – tridsať rokov po zmene režimu, pandémia COVID-19, ktorá presvetlila mnohé prezreté spoločenské problémy nanovo. Do toho osobné „zlomy“, najmä vedomie staroby a konca života.
Zaznamenával som si aktuálne dianie od januára 2020. Koncom mája som mal pocit, že je toho tak akurát. Istým spôsobom som však tento pocit mal skoro celý život. A skoro celý život som priebežne aj svoje pocity, zážitky, poznatky... publikoval. Takže: „ešte raz a naposledy“.
Ostatne "ešte raz a naposledy" si už niekoľko desaťročí dávam každý večer poslednú cigaretu a často aj posledného panáka v živote. Ráno sa potom zobudím a začína sa bežný crkot.